Historický vývoj poľovníctva na Slovensku

Lov je starý ako samo ľudstvo. Kedysi v praveku bol lov jediným spôsobom obživy človeka, neskôr bol vášňou a záľubou hlavne panovníkov a majetnejších vrstiev a dnes je poľovníctvo súčasťou aplikovanej ochrany prírody. Prvý pokus o centrálnu úpravu lovu na našom území nachádzame v dekréte Ladislava I. - Svätého z r. 1095 (zákaz poľovať v nedeľu a vo sviatok). Dekrét Ladislava IV. z r.1279 hovorí o zákaze poľovania mníchom. Začiatky poľovníckeho práva možno nájsť v uzneseniach Zemského snemu už v 15.storočí. Zákonný článok XX z r. 1883 viaže právo poľovať na vlastníctvo pozemku. Vlastníci s výmerou min. 200 jutár mali právo na tomto území poľovať. Vlastníci nad 50 jutár sa spájali do spolkov. Prvé lovecké spolky na našom území vznikajú v minulom storočí. Napr.: Cserhát Košice 1834, Modra 1850, Jagdverein Kežmarok 1880, D. Kubín 1881, ďalej Dobšiná, Krupina... 10.decembra 1920 zakladá MUDr. Jan Červíček Lovecký ochranný spolok na Slovensku. Prvé miestne LOS (organizácie) vznikli v Trnave, Martine, Šahách, Žiline, Bratislave, Košiciach, Galante... V Prahe vzniká r.1923 československá myslivecká jednota. V septembri r.1929 bol vydaný Malý poľovnícky zákon ako doplnok článku XX/1883. V tom istom roku vzniká i československá kynologická jednota. Roku 1934 sa poľovnícke organizácie Čiech, Moravy a Slovenska zjednotili v Prahe. Po rozbití ČSR r.1939 vzniká v Bratislave Zväz LOS na Slovensku a Česká myslivecká jednota. Po vojne vzniká Zväz LOS na Slovensku opäť v r.1947. V r.1961 vzniká v Prahe čs. myslivecký svaz. Ten zanikol v r. 1968  a podľa zákona o čs. federácii sa vytvorili dva zväzy Slovenský poľovnícky zväz a český myslivecký svaz. SPZ existuje dodnes, keď združuje do 40 tisíc poľovníkov občanov SR.
Ako sa menilo sociálne a triedne zloženie spoločnosti, menilo sa aj nazeranie na zver, lov, poľovníctvo a ich funkcie. Poľovník dnešných čias nie je iba lovcom, ale zákonite sa stáva aktívnym činiteľom ochrany prírody.

Zdroj: internet